Veľké Kapušany sa nachádzajú v nadmorskej výške 110 m. Rozloha mesta je 29,61 km2. Mesto leží na Východoslovenskej nížine, medzi riekami Uh, Latorica a Laborec a je centrom regiónu Použie. Severná časť mesta sa nachádza na starom agradačnom vale Uhu, ktorú tvoria mladotreťohorné íly a piesky pokryté mocnými štvrťhornými riečnymi a eobolitickými uloženinami.
Južnú časť mesta zaberá Chránená krajinná oblasť Latorica, ktorej centrálna časť bola v roku 1993 zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade (ramsarské lokality). Územie ramsarskej lokality, rovnako ako i územie chránenej krajinnej oblasti je charakteristické lužnými lesmi, sústavou mŕtvych ramien a aluviálnymi lúkami s terénnymi depresiami a močiarmi. Prirodzené lužné lesy reprezentujú komplexy s charakteristickými, dnes už zriedkavými a mimoriadne vzácnymi vodnými a močiarnymi biocenózami.
V blízkosti 5 km od mesta sa nachádza Prírodná rezervácia Ortov, ktoré je typické mŕtve rameno. Prírodná rezervácia Ortov svojou polohou /zo všetkých strán je viac menej obklopené poľnohospodárskou pôdou/, ale najmä izolovanosťou od väčších aktivít tokov a zachovanosťou je jedinečným prírodným fenoménom, nemajúcim obdobu v našej republike. V recipiente jazera sa zachovali viaceré pôvodné mokraďové a vodné rastlinné spoločenstvá s viacerými dnes už zväčša zriedkavými a vzácnymi rastlinami.
Mesto a okolie
Geografická poloha
História mesta
Mesto Veľké Kapušany vzniklo pravdepodobne pred 11. storočím, ako hraničné mesto tzv. živý plot, ktoré malo chrániť rázcestie a zohrávať úlohu brány, ktorá otvorí cestu do a z krajiny. Názov mesta sa odvíja od slova „kapu“ – brána, „kapus“ – brankár. Ten istý názov mal aj brod pri Kapušanoch, ktorá tvorila súčasť dôležitej cesty Leles-Veľké Kapušany-Užhorod.
Biskup Boleslav, zakladatel prepoštstva v Lelesi dostal obec Veľké Kapušany medzi ostatnými z okolia ako dar od svojho krstného otca, od kráľa Béla II, v roku 1132. Táto skutočnosť svedčí o tom, že obec už existovala pred tridsiatimi rokmi 12. str.
Najstaršie písomné zmienky o meste nachádzame v roku 1214. Mesto a jeho časti sú v týchto písomnostiach spomínané nasledovne: Copus, Chopus, Egházas Kapus, Kápolnás Kapus, Kys Kapus a Nagh Kapos. V hore spomínanom dokumente kráľ András II. zosilní právoplatnosť závetu Boleslava, v ktorom všetok svoj majetok prenecháva na rád premonštrátov a na cirkev Svätého Kríža v Lelesi. Vtedy ešte obec Kapušany sa spomína v listine ako COPUS.
Do polovice 14. storočia mesto bolo kráľovským majetkom. Počas týchto rokoch sa mesto rozvíjalo. Od kráľa László IV., kto panoval medzi 1272 a 1280, mesto dostalo mestské privilégia medzi ktoré patrilo aj právo organizovať trh. V roku 1342 kráľ Károly Róbert daroval Nevické panenstvo, tým spolu aj časť mesta Nagykapos Drugethovcom. Asi to zapríčinilo, že v roku 1344 sa začali boje o mesto medzi Drugethovcami z Humennej a biskupom Balázsom z Lelesu.
Obyvateľstvo
Trvalé bývajúce obyvateľstvo mesta je na úrovni 9 760 osôb.
Štruktúra obyvateľstva podľa národností:
| maďarská | 5553 |
| slovenská | 3504 |
| rómska | 420 |
| ukrajinská | 88 |
| česká | 49 |
| rusínska | 2 |
| nemecká | 2 |
| iná | 7 |
| nezistená | 135 |
Štruktúra obyvateľstva podľa vieruviznanie:
| rímskokatolík | 49,45% |
| reformovaní | 26,95% |
| gréckokatolík | 12,3% |
| iná | 4,4% |
Výber z fotogalérie
