(1927 – 2003)
Učiteľka výtvarnej výchovy a maliarka. Pochádza z Veľkých Kapušian. Detské a mladé roky strávila v našom meste. V Kapušanoch sa vždy cítila ako doma aj po tom, čo sa odsťahovala do Košíc. Dlhé roky žila a tvorila v Košiciach, kde sa stala aj známou maliarkou. Rada prenášala na plátno milé košické uličky, krajinky a kvety. Výstavy mala v Košiciach, v Prešove, v Michalovciach, vo Veľkých Kapušanoch a v Maďarsku.
A város és környéke
Viktória Wagenhofferová – Szmutková
Erdélyi András Endre
(1905 – 1993)
Maliar. Narodil sa v Malých Kapušanoch. Bol učňom známeho maďarského maliara Aba-Novák Vilmos. Bol chudobný ale veľmi talentovaný. Jeho nadanie sledoval od raného detstva kňaz László Mécs a podporoval ho svojimi možnosťami. Vďake nemu sa dostal do Kecskemétskej Umeleckej dielne a po roku medzi učňov maliara Aba-Novák Vilmos. V 30-tich rokoch bol vystavovateľom v uznávaných galériách v Budapešti. II. svetová vojna však prelomil jeho kariéru. Bol povolaný na vojnu do Košíc odkiaľ z frontom sa dostal až do Rakúska, kde sa onemocnel a len horko-ťažko sa dostal domov. Jeho byt v Budapešti bol zdemolovaný keď sa vrátil. Manželka sa odsťahovala k strýkovi do Tarcalu. Do Budapešti sa už nikdy nevrátil. Uprednostňoval rodinu pred svojou kariérou. S maliarstvom ale neskončil. Maľoval i naďalej, najmä zátišia a krajinky, a aby sa uživil replikoval obrazy svätých pre obyvateľov okolia.
Galgóczy János Tibor
(1923 – 2006)
Rezbár, majster ľudového umenia a majster ľudovo-umeleckej výroby. Žil a tvoril vo Veľkých Kapušanoch. V roku 2002 sa odsťahoval do Košíc. Patrí medzi jedného z posledných predstaviteľov pastierskych tradícií z Užsko-zemplínskej oblasti. Najvýznamnejšie výstavy, na ktorých sa zúčastnil so svojimi kolekciami: Slovenské národné múzeum v Martine, Slovensko – Maďarské kultúrne múzeum v Bratislave, v Košiciach, v Prešove, viackrát v Maďarsku, v Srbsku a v USA. Jeho diela dodnes môžeme vidieť na stálych expozíciach v Bratislave v ÚĽUV a v Maďarské múzeum, v Zemplínske múzeum v Michalovciach, V Terbišove a v Maďarskej republike v Turócszentmárton. Putovné múzeum prechádza s 21 exemplárom jeho diel Americké Spojené Štáty. Napísal aj odborné knihy súvisiace s pastierskym umením v slovenskom a v maďarskom jazyku: Pastierske umenie Užskej oblasti, Domovina-Martin.
Irena Braun
Rodáčka z Veľkých Kapušian. Narodila sa v roku 1927. Jej talent a nadanie sa prejavilo už v detstve. Na odporúčanie riaditeľa užhorodskej školy, ktorú navštevovala ako dieťa, začala svoje štúdia v Budapešti. Jej sľubnú kariéru však prelomila II. svetová vojna. Zo svojej rodiny ostala len sama nažive. Po vojne musela znovu naučiť sa žiť a prekonať tragédiu straty svojich najmilších. Svoje štúdia dokončila v Prahe. V roku 1964 dokončila aj Pedagogickú vysokú školu v Prešove na odbore matematika – výtvarná výchova.
Ako maliarku ju inšpirovala najmä príroda. Jej prvé výstavy sa uskutočnili vo Veľkých Kapušanoch. Po tom nasledovali domáce a medzinárodné výstavy. Jej najvýznamnejšie medzinárodné výstavy boli vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Spojených Štátoch Amerických a v Izraeli. Irena Braun dnes žije v Kfar Saba v Izraeli.
Navštívte jej webovú stránku: www.irenabraun.net/
Somló Sándor
1916-ban hunyt el Budapesten.
Mécs László
Emlékét Nagykaposon a római katolikus templom előtti téren, a Mécs László téren 1995-ben felállított mellszobra őrzi, Borsi Antal szobrászművész alkotása.
Apáti Madár Miklós
Dr Strausz József
A kanadai Ottawában él. 2001-ben 150 millió dolláros évi bevételével az egyik legjobban kereső menedzser lett a világon.
Skultéty Csaba
Szülővárosához fűződő jó kapcsolata soha sem szakadt meg. Gyakran látogat haza, különböző előadások alkalmával, hol mint előadó, hol mint előadót kísérő és szervező. A nagykaposi Mécs László Könyvtárnak sok értékes és érdekes könyvet adományozott az eltelt évek során.
Számos kitüntetést kapott, egész életútja elismeréseként megkapta a „Magyar Köztársaság Lovagkeresztje" kitüntetést.
2005 óta Nagykapos város díszpolgára.
Herczeg Géza Gábor
Többek között a Marburgi Egyetem és a Pécsi Tudományegyetem díszdoktora.
2005-től Nagykapos város díszpolgára.
Erdélyi János
1839-ben tagjává választotta a Magyar Tudós Társaság, 1842-ben a Kisfaludy Társaság, 1859-ben a Magyar Tudományos Akadémia. Irodalmi tanulmányai Pályák és Pálmák címmel jelentek meg, filozófiai tanulmányai A bölcsészet Magyarországon c. alatt. Irodalmi programja első eredményeként jelentek meg népköltészeti tanulmányai Magyar Népdalok és Mondák, majd a Magyar Közmondások Könyve. Írt verseket, drámákat, újságot szerkesztett. 1854-től Sárospatakon rektorprofesszor, azaz közigazgató.
Erdélyi János emlékét első ízben 1894-ben tisztelték meg emléktáblával Nagykaposon, halála után 26 évvel. Az emléktáblát a nagykaposi református templom falában helyezték el. Nagyobb megemlékezés volt 1908-ban, az író halálának 40. évfordulója alkalmából, aztán 1914-ben, születésének 100. évfordulóján. 1964-ben a Csemadok alapszervezete nagyszabású Erdélyi-ünnepséget tartott, aminek folytatása lett az ismételten megrendezésre kerülő Erdélyi János Napok rendezvénysorozat. 1965-ben megnyilt az Erdélyi János életét és munkásságát bemutató állandó kiállítás, az Erdélyi János Múzeum, amely megtekinthető a Magyar Házban (Csepely utca 64. szám alatt). 1968-ban elkészült Erdélyi János fehér márványból készült emlékműve, Nagy János szobrász alkotása. Jelenleg a költőről elnevezett alapiskola előtti teret díszíti.
A nagykaposiakra oly jellemző toleraciát örökítette tovább Erdélyi János, türelmességet a más vallású és más nemzetiségű ember iránt.
Capa Robert, Capa Kornel
1954. május 25-én tragikus körülmények között hunyt el.
Öccse Cornell Capa maga is kiváló fotoriporter volt, a New York-i féyképmúzeum emeritus igazgatója. Elhunyt 2008-ban.
2003 májusában Nagykaposon állandó kiállítás nyilt a Robert és Cornell Capa Galériában.